Údržba váh a jej význam pre užívateľov

V tomto článku sa budeme venovať jednej z najdôležitejších povinností, ktoré ukladá zákon používateľom určených meradiel a na ktorú by mali dbať aj používatelia ostatných (pracovných meradiel- t.j. tých, ktoré nie sú určené na metrologickú kontrolu) – udržiavaniu technického stavu meradiel . Predstavme si , že máme ísť na cestu autom, ktoré má platnú STK ale práve včera sa mu pokazili brzdy alebo sme prerazili olejovú vaňu. Napriek splneniu požiadavky zákona na pravidelnú STK by sme takým autom z dôvodu bezpečnosti nešli. Podobne je to aj s váhami. Hoci by sme len včera predložili meradlo na metrologickú kontrolu, už dnes sa pri používaní mohlo stať niečo, čo ovplyvnilo jeho technický stav a nemeria správne. Dopad zanedbania alebo podcenenia údržby by mohol byť v mnohých prípadoch nákladný  a spôsobiť používateľom alebo ich zákazníkom nepríjemnosti.

Údržba váh a jej význam pre užívateľov

Pozrime sa na to, ako sa o váhy správne starať a prečo je to dôležité. Vychádzajme z predpokladu, že ak váhy používate, sú pre Vás dôležité. V opačnom prípade je otázkou,   prečo váhy potrebujete a či je potrebné sa o ne starať.

Pri plánovaní údržby by sme mali posúdiť, aký dopad by malo chybné váženie na náš proces a aké riziká nám nesprávne meranie prináša. S procesným prístupom a s analýzou rizík sa stretávame vo všetkých moderných systémoch riadenia kvality. Skôr ako sa pustíme do konkrétnych rád a doporučení, ukážme si niektoré možné dopady chybného váženia.

Sankcie a pokuty

Sankcie a pokuty nám hrozia predovšetkým u váh, ktoré máme zaradené podľa zákona o metrológii 157/2018 Z.z. z 1.7.2018, ako určené meradlá. Zaradenie do tejto skupiny meradiel závisí od účelu použitia uvedeného v §11 zákona. Váha ako určené meradlo je určená podľa účelu použitia na povinnú metrologickú kontrolu a štát legislatívne určuje všetky požiadavky na takúto váhu. Čo nám hrozí pri nesplnení týchto požiadaviek?

Pozrime sa, čo hovorí zákon o metrológii 157/2018 Z.z. z 1.7.2018, §55 Sankcie. Inšpektorát uloží pokutu od 200 eur až do 50 000 eur v závislosti od závažnosti priestupku tomu, kto poruší ustanovenia tohto zákona.

Čo z toho teda vyplýva? Pokutu možno dostať hlavne z týchto dôvodov:

1. Kúpime si meradlo, ktoré nie je vhodné na daný účel použitia a sami alebo dodávateľ nám takéto meradlo uvedie na trh a my ho používame v prevádzke. V takomto prípade bude zodpovednosť na nás, hlavne ak sme si váhu kúpili cez internet a dodávateľ nevie, na čo ju budeme používať.
2. Používame váhu nevhodnú pre daný účel. Aj keď je váha vyrobená ako určené meradlo, vždy záleží na tom, aký účel použitia je uvedený v certifikáte typu meradla. Napríklad na váhy pre priamy predaj obyvateľstvu sú dodatočné požiadavky a preto na tento účel nie je možné použiť akúkoľvek váhu. Podobne sú na tom aj váhy pre zlatníkov, lekárnikov a pod.. Ak nekupujete váhu od odbornej firmy, najlepšie s platnou registráciou, riskujete, že urobíte pri výbere chybu a porušíte zákon.
3. Váhu nedávate pravidelne overovať (v odôvodnených prípadoch kalibrovať) t.j. nepredkladáte ju na metrologickú kontrolu v stanovených termínoch. Pokiaľ váha nie je overená vôbec alebo je overenie neplatné, hrozí Vám nie len riziko pokuty ale aj to, že Vám váhu odstavia z prevádzky a nebudete ju môcť do odstránenia tohto nedostatku používať. (Napríklad budete musieť v predajni  zatvoriť pokladňu.) Takáto situácia  vám môže priniesť ešte ďalšie ekonomické straty.
4. Nevediete evidenciu určených alebo povinne kalibrovaných meradiel. Každý používateľ musí mať prehľad o týchto meradlách a plánovať ich údržbu, overenie prípadne kalibráciu. 
5. Meradlo neudržiavate v náležitom technickom stave. Tento stav neznamená len to, že váha váži v rámci daných tolerancií, ale tiež to, že má všetky štítky a plomby v poriadku, indikácie sú čitateľné a viditeľné, atď. Podmienky okolia – teplota, prúdenie vzduchu, a pod. umožňujú použitie váhy v súlade s účelom použitia a tiež s typovou skúškou.

Chybné váženie

Významným rizikom, ktoré sa často podceňuje je nesprávne váženie. Väčšina používateľov verí, že určené meradlá stačí predkladať na metrologickú kontrolu raz za 1 alebo dva roky  a ostatné meradlá skontrolovať alebo nakalibrovať a váhy budú vážiť v daných toleranciách.  Prax však ukazuje, že to tak nie je. Dôvodom je opotrebovanie váhy, vplyv prostredia a okolitých podmienok a samozrejme samotná obsluha.  Vysvetlime si v krátkosti rozdiely v toleranciách u určených a ostatných meradiel. 

Určené meradlá majú stanovené tolerancie v nariadení vlády  126/2016 Z.z.  o sprístupňovaní váh s neautomatickou činnosťou na trhu, príloha 1 Základné požiadavky, odst. 4:

4.1.Tabuľka č. 3: Najväčšie dovolené chyby

Zaťaženie Najväčšia dovolená chyba Trieda I Trieda II Trieda III Trieda IIII 0 ≤ m ≤ 50 000 e 0 ≤ m ≤ 5 000 e 0 ≤ m ≤ 500 e 0 ≤ m ≤ 50 e ± 0,5 e 50 000 e < m ≤ 200 000 e 5 000 e < m ≤ 20 000 e 500 e < m ≤ 2 000 e 50 e < m ≤ 200e ± 1,0 e 200 000 e < m 20 000 e < m ≤ 100 000 e 2 000 e < m ≤ 10 000 e 200 e < m ≤ 1 000 e ± 1,5 e

4.2. Najväčšie dovolené chyby v používaní sú dvojnásobkom najväčších dovolených chýb podľa bodu 4.1.

Príklad pre obchodné váženie, váha III. triedy:

Typická obchodná váha v supermarkete s parametrami: Max 15/6kg, e= 5/2g, 1. interval 0 – 6 kg s dielikom 2g a 2. interval 6 – 15kg s dielikom 5g. Ako bude vyzerať chyba takejto váhy ukazuje obrázok:

Pre zaťaženie „m" vyjadrené počtom overovacích dielikov	Najväčšie dovolené chyby pri overení MPE1	Najväčšie dovolené chyby pri používaní MPE2
m = 0 ... 1000 g	±0,5 e = ±1 g	±1 e = ± 2 g
m = 1000 g ... 4000 g	±1 e = ±2 g	±2 e = ± 4 g
m = 4000 g ... 6000 g	±1,5 e = ±3 g	±3 e = ± 6 g
m = 6000 g ... 10 000 g	±1 e = ±5 g	±2 e = ± 10 g
m = 10 000 g ... 15 000 g	±1,5 e = ±7,5 g	±3 e = ± 15 g

Ukážme si príklad pre priemerného obchodníka:

Predpokladajme že obchodník vykoná 500 vážení za deň, priemerná cena váženia je 4€/kg t.j. 0,004€/g a priemerná navážka je do 1kg teda s povolenou chybou: ± 2 g. Uvažujme, že váha podvažuje v zákonnej tolerancii -2g … 0,004€ x 2g x 500 vážení x 250 dní =  -1000,- € za rok.

Z príkladu vidíme, že aj keď váha spĺňa zákonné tolerancie, môže nám ľahko prerobiť 1000€/rok alebo oklamať zákazníkov o takúto čiastku. Z toho vyplýva, že by sa používatelia určených meradiel mali zaoberať presnosťou váženia i nad rámec povinného overenia.

Ako je to s váhami, ktoré sú v kategórii ostatných meradiel (nie sú určené na metrologickú kontrolu)? Tieto nie sú regulované z hľadiska zákona o metrológii. Ide predovšetkým o oblasť vývoja, výskumu, výrobných procesov a laboratórií. Tu platí všeobecné pravidlo, že každý subjekt je zodpovedný za svoj výrobok alebo službu (analýzu, rozbor) a legislatíva nerieši, akým technickým spôsobom k výsledku dospeje. Predpokladá sa, že v týchto prípadoch váhy používajú odborníci na daný proces, ktorí dobre vedia, aké požiadavky na váhy musia klásť, aby dosiahli požadovaný výsledok. Typickým príkladom môže byť miešanie farieb. Výrobca farieb obvykle postupuje tak, že základnú surovinu prostredníctvom farebných pigmentov farbí na požadovaný odtieň. Iba on vie podľa použitých surovín, aké množstvo pigmentov musí do základu primiešať, aby vznikla daná farba. Ďalej musí zabezpečiť, aby každá výrobná dávka mala rovnakú farbu. Inak by na trhu neuspel. Ďalším príkladom môže byť výrobca potravín, ktorý na obale garantuje spotrebiteľovi určité zloženie a obsah jednotlivých zložiek, ako je cukor, tuk… . Rovnaký prístup nájdeme aj v zdanlivo veľmi kontrolovanej oblasti, akou je výroba liečiv. Aj tu len výrobca vie,  ako potrebuje liek vyrobiť, aby mal požadované zloženie a účinnosť.

Často sa využívajú zásady systémov riadenia kvality, ktoré vyžadujú:

• analýzu rizika
• posúdenie vhodnosti váhy
• stanovenie tolerancií a bezpečnosti
• pravidelné kalibrácie vrátane určenia neistoty merania
• overenie vhodnosti a spôsobilosti meradla na základe porovnania výsledkov merania rozšírených o stanovenú  neistotu váhy a určených tolerancií znížených o príslušnú bezpečnosť.

Toleranciu musí určiť odborník užívateľa, ktorý rozumie metóde alebo procesu, pre ktorý sa váženie používa. Na základe stanovenej tolerancie by sa mala určiť cieľová neistota merania. Tú si stanovíme tak, že definujeme koeficient bezpečnosti. Koeficient bezpečnosti vyjadruje pomer medzi určenou toleranciou a rozšírenou neistotou merania. Ako je vidno z obrázku, ak si zvolíme bezpečnosť = 1, cieľová neistota zodpovedá veľkosti Tolerancie. V takomto prípade existuje reálne veľké riziko, že pri sebe menšom zhoršení funkcie meradla opotrebením, vplyvom podmienok okolia, drobnou chybou obsluhy, atď. , dôjde k prekročeniu požadovanej tolerancie. Význam faktoru bezpečnosti môžeme opäť vidieť na obrázku.

Kde:       b … je faktor bezpečnosti procesu merania

                T … požadovaná tolerancia

                U_c… je cieľová štandardná rozšírená neistota meranie (viď. EURAMET Calibration Guide No. 18)

Neistotu merania zistíme z kalibračného listu váhy. Vyjadrenie výsledku merania s priradenou neistotou:

 

Význam údržby váh

Z  uvedeného vyplýva, že údržba váh má zásadný dopad na výsledky merania. Zároveň však musíme pozerať na celú problematiku z hľadiska váh ako určených a ako ostatných meradiel.

Jedna vec je riziko nemalej pokuty z dôvodu zanedbania povinností daných zákonom. Avšak akceptovanie zákonom určených tolerancií prináša riziká prerábania peňazí alebo klamania zákazníkov rádovo až v tisíckach EUR. Pri metrologickej kontrole raz za dva roky je pomerne malá šanca zistenia odchýlok v meraniach v bežnej prevádzke. Odhalenie a zverejnenie nedostatkov zistených pri metrologickej kontrole môže mať navyše vplyv aj na dobré meno používateľa váh a tým spôsobiť stratu dôvery, odliv zákazníkov a zníženie obratu. 

Pri pracovných meradlách riskujeme výrobu zmätočných výrobkov, porušenie výrobných tolerancií, a tým zvýšenie nákladov na „reworky“, likvidáciu zlých šarží alebo v krajných prípadoch riešenie reklamácií. Tam, kde na výrobky platia zvláštne predpisy, môže tiež dôjsť k porušeniu zákona, zneplatnenie  výsledkov merania a strate dobrého mena pred zákazníkmi.

Ako riešiť údržbu váh?

V minulosti boli princípy a konštrukcie rôznych váh veľmi podobné. Preto bolo možné, aby údržbu vykonávali vyučení „váhari“ alebo dokonca samotní používatelia.  V dnešnej dobe technický pokrok okrem zvýšenia presnosti merania so sebou priniesol aj celý rad unikátnych riešení a patentov v tejto oblasti. Preto všeobecná znalosť danej problematiky nie je dostatočná na vykonávanie kvalitnej údržby váh.

Pokiaľ používateľovi váhy na výsledkoch váženia skutočne záleží, odporúčame:

• Poradiť sa pri výbere váhy s odborníkom (vhodnosť meradla na daný účel, rozsah meradla, ...)
• Nechať si meradlo odborne nainštalovať
• Nechať sa zaškoliť na obsluhu a užívateľskú údržbu
• Preštudovať si návod na použitie
• Nastaviť si cyklus internej kontroly a údržby meradla
• Zaradiť meradlo do evidencie
• Nastaviť si cyklus odbornej kontroly a údržby meradla registrovanou osobou
• Nastaviť si cyklus kalibrácie a/alebo metrologickej kontroly (podľa zaradenia meradla: určené alebo ostatné meradlá)

Niektorí používatelia určených meradiel sa spoliehajú iba na následné overenie váhy zákonom určenými organizáciami (SMÚ a SLM) a jeho výkon bez akejkoľvek údržby predtým. Je však potrebné si uvedomiť, že pracovníci týchto organizácií musia meradlo overiť vždy, ak spĺňa zákonom stanovené tolerancie a požiadavky.   Nemôžu na meradle vykonať žiadnu opravu, údržbu ani justáž (nastavenie), nakoľko by došlo k stretu záujmov ako vykonávateľov metrologickej kontroly. Ako sme videli na príkladoch, váha môže mať v takomto prípade relatívne veľkú chybu (hoci v tolerancii). Užívateľ síce ušetrí napríklad 50 EUR či 100 EUR za odbornú údržbu váhy, riskuje však, že prerába tisíce EUR na nepresnom vážení.

S požiadavkou na obdornú údržbu sa môžu používatelia meradiel obrátiť na vyškolené servisné organizácie alebo priamo na Úniu váharov SR.